„Konečne“ – ten výkrik je počuť určite široko-ďaleko a pri pohľade na dva pásiky tehotenského testu sa vám oči naplnia slzami. Na ten okamih ste čakali celé veky a zrazu je to tu. Práve vtedy, keď ste to už vôbec nečakali a zmierili sa s osudom. Naplnená nesmiernym šťastím chcete vybozkávať celý svet. Rastie vo vás nový život...Ten úsmev, ktorý vám zdobí tvár, nie a nie zmiznúť a celým vaším telom lomcujú hormóny. Ste tým najšťastnejším človekom na zemi.
Namiesto do obľúbených butikov vás to začne podvedome ťahať do obchodov s detským tovarom, na ulici obzeráte každý jeden kočík a predstavujete si v ňom vaše dieťa. Neviete ako vyzerá, ale milujete ho neskutočne. Vtom sa ten malý človiečik vo vás pohne, cítite každý jeho pohyb a už viete, že ho nedáte nikomu na svete.
Mesiac za mesiacom uteká...Všetci naokolo vám lichotia, ako vám to pristane, aká ste krásna, i keď vy sa cítite čím ďalej viac ako lodný kufor. Bolia vás nohy, chrbát a o tých opuchnutých členkoch ani nehovorím. Bruško rastie, rastie a vaše veci sú menšie a menšie. Potajomky vyberáte z manželovej skrine oblečenie a vsugerujete mu, že je to predsa vaše vlastné. Dieťatku sa u vás očividne veľmi páči, čo aj dáva patrične najavo rôznymi kopancami, šťuchancami, pri ktorých prebdiete nejednu dlhú noc. Nuž čo, zvykajte si, takých nocí ešte bude.
Bežné domáce práce sú zrazu pre vás nadľudským výkonom a ste vďačná, ak vám manžel s radosťou vytrhne vedro a metlu z ruky a pohodlne vás usadí do kresla, vyloží vám nohy na stôl a pustí obľúbený film. Takže aj fantázia vám pracuje na plné obrátky.
A čas neúprosne beží......Všetko máte nachystané. Izbička nanovo vymaľovaná, postieľka prichystaná, vecičky pekne uložené v skrinkách. Neostáva už nič iné, len šup, šup do nemocnice. Neviete sa dočkať, keď si konečne po dlhých mesiacoch čakania priviniete svoj poklad k sebe a pohladíte to voňavé stvorenie.
„Už som tu, mami..“- koľko si treba vytrpieť, aby dieťa uzrelo svetlo sveta. Takáto bolesť sa slovami nedá opísať, ale pri pohľade na toho malého človiečika zabúdate v momente na všetko, čo ste prežili. Máte konečne zmysel života. Je niečo krajšie ako držať v náručí dieťatko?
Sebavedome ho beriete na ruky a len vy mu môžete dať pocit bezpečia a lásky. K tomuto darčeku však dostávate ešte jeden – strach. Strach o to najmilšie, čo máte a ten strach vás bude prenasledovať stále.
Ste konečne doma......a práve tu sa začína ten pravý kolotoč. Oddych a spánok je pre vás neznámy pojem. Prebaľovanie, kočíkovanie, dojčenie, varenie, pranie, pečenie, žehlenie.....a stále dokola. Prvé zúbky, prvé krôčky, prvé vycikanie do nočníka, prvé slovo MAMA......okamihy, ktoré sa len tak ľahko nevymažú z vašej pamäte. Každý deň nové a nové prekvapenia, nové pokroky a vy vidíte, ako vám dieťa rastie pred očami. Tešíte sa spolu z každej maličkosti. Pri pohľade na malého drobca z vás všetka únava opadne a energiou priam sršíte.
Každý večer, keď to živé striebro konečne zavrie svoje očká, potichúčky sledujete ako pokojne spinká, počúvate jeho kľudné dýchanie, chytíte do dlane malú ručičku a to silné zovretie vás naplní šťastím.
Toto je naša rola matky. Matky, ktorá obetuje pre svoje dieťa všetko. Matky, ktorej najväčším šťastím je šťastie jej dieťaťa. Preto sa nebojme stať takouto matkou. Žijeme vo veľmi uponáhľanom svete, na niečo také ako dieťa a rodina jednoducho nie je čas a ani peniaze. Treba si budovať kariéru, to je prvoradé. Ale nakoniec je z jedného roka desať a vtedy už neskoro zisťujeme, o čo všetko sme prišli.
Na ceste z práce stretávame kamarátky, ako držia za ruky svoje džavotajúce deti. Doma na nás čakajú len prázdne a studené steny. Všade naokolo je ticho a kľud. Kľud, ktorý nám časom začne liezť na nervy.
Preto ešte raz, nebojme sa stať matkou. MATKA je predsa tá najkrajšia úloha v živote ženy.