(Ne)plodnosť v priebehu dejín. Od pravekých venuší k supermoderným klinikám

Plodnosť bola kľúčovou spoločenskou témou v priebehu celej histórie ľudstva. My našťastie žijeme v čase, keď sa medicína vyvíja obrovským tempom a dieťa dnes môže počať ako zázrakom aj množstvo žien, ktoré by sa v minulosti museli nádeje na bábätko vzdať. Ako sa ale s liečbou neplodnosti vysporiadávali naši predkovia, ktorí takéto možnosti nemali?

To, či a ako konkrétne bola liečená neplodnosť v praveku, možno odhadovať skôr v historickom kontexte rozvoja lekárstva, vtedy skôr liečiteľstva. Ženy sa pravdepodobne s postupným poznávaním fungovania vlastného tela uchyľovali na podporu svojej plodnosti pomocou ľudových prostriedkov, napríklad vhodnou stravou a bylinkami. Používané boli určite rôzne rituály, kúzla a zariekavanie. O sofistikovaných spôsoboch liečby neplodnosti v tom čase ale presné informácie nemáme. Pomoc s plodnosťou tak pravekí ľudia hľadali hlavne u svojich božstiev, ktorým dávali podobu sošiek a portrétov venuší či býčkov, a u šamanov pri magických obradoch.

Ženy, ktoré nemohli počať, to v staroveku rozhodne nemali ľahké. V Egypte bola neplodnosť rovnako ako v mnohých ďalších krajinách legitímnym dôvodom na rozvod. Liečilo sa ako množstvo ďalších ochorení v špeciálnych svätyniach. Chorí sa tu ukladali na spánok, aby ich v snoch mohli navštevovať bohovia so svojimi radami. Starovekí lekári všeobecne plodnosť podporovali mágiou a užívaním bylín a minerálov, avšak zaujímavo na vtedajšiu dobu problém s počatím vyriešili Číňania, bábätko neplodnej žene skrátka dala konkubína, ktorá sa tak stala náhradnou matkou.

V starovekom Ríme verili, že žena bude plodnejšia, keď bude piť krv gladiátora alebo ak ju počas slávností luperkálií zošvihá kňaz prúžkom kože z obetovanej kozy. To v Grécku mali lekári vďaka Hippokratovým spisom o príčinách aj liečbách neplodnosti jasno, akákoľvek odchýlka od ideálu viedla u ženy k poruchám plodnosti, či už išlo o tvar postavy, alebo kvalitu menštruačnej krvi. Neplodnosť potom radili liečiť pomocou byliniek, kúpeľov, zmien v stravovaní, ale aj konzumáciou vareného šteňacieho mäsa či zavedením olova máčaného v ľudskom mlieku do ženinho lona. V každom prípade však antickí lekári videli chybu na strane ženy.

Stredoveké praktiky podporujúce plodnosť vyžadovali silný žalúdok, a to doslova. Najrôznejšie nápoje a lektvary, ktoré mali s liečbou neplodnosti pomôcť, totiž často obsahovali skutočne bizarné ingrediencie. Výnimkou nebol popol z častí tiel rozličných zvierat, od maternice zajaca cez semenníky starého kohúta až po oči a pečeň prvorodeného prasiatka. Napriek vtedajšej nerovnosti žien v spoločnosti vyžadovala veľká časť liečebných procedúr aktívne zapojenie muža a niektoré z nich sa dokonca nežného pohlavia netýkali vôbec.

Rad babských rád a bylinných receptov, ktoré vznikali v priebehu celej histórie, sa zachovali dodnes a ženy aj muži pomocou nich podporujú svoju plodnosť stále. S rozvojom vedy a medicíny počas druhej polovice minulého tisícročia sa však do popredia záujmu párov majúcich problémy s počatím bábätka dostali metódy asistovanej reprodukcie. Prvé zmienky o liečbe neplodnosti prostredníctvom inseminácie sa objavujú už v Talmude. Lekárske počiatky asistovanej reprodukcie sa potom datujú do 18. storočia, teda doby, kedy bol už známy princíp mikroskopie aj fakt, že k oplodneniu dochádza spojením vajíčka a spermie. Jednalo sa vtedy o jednoduché vpravenie mužského semena do ženinho lona pomocou injekčnej striekačky. V súčasnosti vieme, že problémy s počatím sa objavujú ako u mužov, tak aj u žien približne v rovnakom pomere. Presnejšie povedané, pri jednej tretine párov je neplodnosť daná ženou, pri jednej tretine mužom a pri zvyšnej tretine vplyvom kombinovaných faktorov.

K téme

Príznaky problémov so štítnou žľazou. Od náhlej zmeny váhy po neplodnosť

Nebezpečenstvo dezodorantov. Skryté riziká pre vaše zdravie