4 dôležité lekcie, ktoré som sa naučila počas prvého roka materstva!

Nikdy nezabudnem na deň, kedy môj manžel a ja sme priviedli nášho syna z nemocnice domov, cítili sa ohromení a úzkostliví, keď nám sestra ukazovala, ako do autosedačky upútať to drobné telo s hmotnosťou 3 kg. Zdalo sa to tak komplikované – pritisnúť tam, zatiahnuť tam, pevne uchopiť a uvoľniť. „Ako to budeme robiť potom sami?“ Spýtala som sa môjho manžela, keď sme odchádzali z nemocničných dverí do zasneženého januárového popoludnia.

Akonáhle sme boli doma, veci sa nezlepšili. Môj syn bol novorodenec, ktorý plakal celé hodiny. Za štyri mesiace mi bola diagnostikovaná popôrodná depresia (PPD) a bolo mi jasné, že som sa musela začať lepšie starať o seba samu. Hľadanie mojej cesty z temnoty PPD sa stalo cestou sebapoznania, počas ktorej som sa naučila týmto cenným poučením:

1. Neexistuje žiadny správny spôsob, ako robiť veci.

Ako úzkostná prvorodička a mamička, strávila som celé svoje tehotenstvo snahou naučiť sa, ako by sa mali správať správny rodičia. Hodiny a hodiny som tak trávila na internete a čítala rady od iných mamičiek, s ktorými som sa stretla online. Na základe všetkého som sa nakoniec rozhodla výhradne dojčiť, používať látkové plienky, reagovať na každý plač a nosiť moje dieťa neustále so sebou.

No, môj syn rozbúral všetky moje vedomosti, ktoré som mala ohľadom starostlivosti o novorodenca, a zatiaľ čo niektoré z mojich „pravidiel“ zostali, väčšina z nich jednoducho nebola vhodná. Dojčenie, ako vedia matky veteránov, bolo oveľa ťažšie, než som si myslela, že bude. Podarilo sa nám to 13 mesiacov, ale nebolo to ľahké. Látkové plienky? Dokázali sme ich používať viac ako rok, ale potom sa stali veľkou príťažou pri cestovaní a dennej starostlivosti.

Ako sa po čase ukázalo, nosenie môjho syna všade so sebou prestalo vyhovovať jemu a úprimne povedané … Aj mne sa uľavilo, keď som ho mohla nechať chvíľku bokom.

2. Deti plačú.

Je to jasné, že? Deti plačú. Niektoré viac než ostatní, ale nebola som vôbec pripravená na dlhé záchvaty plaču môjho syna. Čo je horšie, je to, že som bola skalopevne presvedčená, že ako jeho matka by som mal byť schopná ho upokojiť, a ak nie, tak zlyhávam. V skutočnosti deti kričia a plačú, a ani tie najlepšie z nás si nemusia vždy vedieť rady. Plač môjho syna bol pre moju depresiu obrovský spúšťač! Aby som zlepšila svoje duševné zdravie, musela som svoje myslenie prenastaviť.

Najprv som musela prijať, že plač je jeho forma komunikácie. Ďalej som prestala automaticky reagovať na každý zvuk, ktorý urobil, a začala ho naozaj počúvať. Keď som to urobila, zistila som, že je oveľa jednoduchšie zistiť, kedy ma naozaj potrebuje a kedy vyjadruje nejaké iné emócie, ako je únava alebo frustrácia. A čo je najdôležitejšie, dozvedela som sa, že plač mu neublíži. Posilniť jeho nezávislosť a nechať ho sa občas rozčuľovať nás vlastne urobilo oboch oveľa šťastnejších a ja som sa dozvedela, že je môj syn oveľa odolnejší, než som si myslela.

3. Starosť o seba samú nie je sebecká.

Byť mamičkou pre mňa znamenalo, že som dala bokom všetky svoje vlastné záujmy – trpela som nedostatkom spánku, nejedla som dobre a nevenovala sa svojim koníčkom. Bol to pediater môjho syna, ktorý trval na tom, aby som si dopriala pomoc potom, čo som sa zosypala v slzách v jeho kancelárii. Pomohol mi, aby som videla, ako sa moje životné blaho spája s mojím synom, a to bolo prebudenie, ktoré som potrebovala, aby som začala brať svoje zdravie vážne.

Začala som sa viac opierať o svojich priateľov a rodinu, aby som si dopriala nejaký ten čas aj sama pre seba. Keď som sa pomaly zlepšovala mentálne aj fyzicky, všimla som si, že sa môj syn zdal šťastnejší a ja som si uvedomila, že keď budem v kondícii ja, bude aj on. To je totiž to, čo je pre neho to najlepšie.

4. Ako sebe veriť a milovať sa?

Najväčšia lekcia, ktorú ma naučil môj syn – a ten, ktorý ma stále učí – je, že som dobrá mamička taká, aká som a nemusím to dokazovať nikomu inému. Trvalo mi nejaký čas, než som si uvedomila, že naozaj neexistuje tajná príručka pre rodičovstvo. V momente, keď som našla odvahu stlmiť všetky ostatné hlasy, získala som dôveru vo vlastný jedinečný rodičovský štýl a ja i môj syn sme začali prosperovať.

K téme

Príznaky problémov so štítnou žľazou. Od náhlej zmeny váhy po neplodnosť

Kedy je chudnutie už závislosť? Chudnutie nesmie ovládnuť váš život!