Portál pre mamičky a ich detičky
- František Stacho

Ako odnaučiť deti od plienok?

subpage-img

Mnohé mamičky sa pýtajú, kedy je tá najvhodnejšia doba na odúčanie svojich ratolestí od plienok. Nedá sa to však povedať presne. Každé jedno dieťa je individuálne. Niektoré sa to naučí v 18tich mesiacoch a iné ešte v troch rokoch pobehuje s plienkou.

Keď už dieťatko veselo skáče po byte, začneme sa zaoberať myšlienkou, že je najvyšší čas naučiť ho cikať a kakať na nočníku. Zoberieme drobca na kúpu svojho nočníka, nech si samé vyberie. Začne sa samozrejme z novej „hračky“ veľmi vytešovať. Síce ešte nevie, na čo presne slúži, ale tu prichádza naše vysvetľovanie. Musíme mu vysvetliť, čo sa na tejto „hračke“ robí. Zo začiatku to berie ako zábavu. Sadne si naň, postaví sa, behá s ním po byte, ukladá si do neho hračky. Závisí však od samotného dieťatka, či už je natoľko zrelé a či chápe, čo od neho požadujeme.

Ak dokáže vyjsť samé po schodíkoch hore a dole, vie ovládať i svoje zvierače. Je to veľmi dôležité pri vyprázdňovaní.

Ako často dávať dieťa na nočník?

Najlepšie hneď ráno po prebudení. Dieťa je oddýchnuté, kľudné a nevymýšľa. Počas dňa si treba odsledovať, ako často ciká a ak už dlhšiu dobu necikalo, skúsiť ho na nočník posadiť. Nenútiť ho tam sedieť dlho, pretože v ňom môžeme vyvolať odpor a dieťa len s ťažkosťami posadíte na nočník. Vždy si nachystáme nejakú rozprávkovú knižku a snažíme sa odpútať pozornosť od toho, kde práve sedí. Zaujmeme ho tak aspoň na chvíľku a ak sa podarí vykonať potrebu, nešetríme chválou. Chváliť a chváliť, to je veľmi dôležité, aby aj dieťa bolo šťastné, že sa mu to podarilo. Môžeme mu dať aj nejakú sladkú odmenu, to motivuje deti najlepšie, stále však bez vyvíjania tlaku. Nátlak a nútenie sa nám môže vrátiť ako bumerang a dieťa, ktoré sa už skoro samé pýta cikať, sa vráti naspäť k plienkam. Začíname potom zase odznova, ale dieťa už väčšinou nechce nočník ani len vidieť.

Veľa mamičiek robí chybu, ak porovnáva deti. „Toto sa už pýta cikať a to moje ešte stále nie“. Zbytočne stresuje seba a aj svoje dieťa. Jedno sa naučí skôr, iné neskôr a zbytočné nútenie niekedy môže viesť k psychickému tlaku a dieťa je zbytočne vystavené stresu, čo na jeho zdravie nevplýva dobre. Každé má svoje tempo, ako aj pri sedení a chodení. Treba sa vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a ono to príde samo, ani nebudete vedieť ako.

Ako to bolo u nás?

Moja dcérka už od jedného roka na mňa vykrikovala: „cikať“, „kakať“, ale i keď som k nej bežala „nadzvukovou rýchlosťou“, nikdy som to nestihla. Plienka bola plná. Zavolala na mňa, až keď začala vykonávať potrebu. V lete, to už mala 20 mesiacov, som ju začala nechávať vonku bez plienky. To ste mali vidieť tie plné šnúry mokrého prádla. Našťastie bolo vonku teplo, rýchlo to schlo a ani dcérke nebola zima, ak sa už pocikala. Zo začiatku jej to absolútne nevadilo a pocikaná by behala ďalej, ako keby sa nič nestalo. A ja som len opakovala a vysvetľovala. Časom si už mokré gaťky začala dávať sama dole a kričala, že je mokrá - to bol ten správny krok vpred. Potom už povedala skôr, že sa jej chce a pekne stihla sadnúť na nočník, alebo „popolievať“ v záhrade trávičku. To bolo vytešovania sa, tlieskania a skákania od radosti. V obchode si navyberala pekných nohavičiek a s hrdosťou si ich niesla domov. Sama si vravela, že ich nesmie ocikať. Nakoniec sa začala pýtať aj v noci a počas obedňajšieho spánku. Prebrala sa na to, že sa jej chce cikať.

Veľká potreba – väčší problém

Ďalšia kapitola je kakanie. Aj to robí veľa mamičkám vrásky na čele. Dieťatko, ktoré sa pekne pýta cikať, si na kakanie vypýta plienku. Inak kakať nechce. Mamičky sú bezradné, ale je to len prechodné obdobie. Treba byť trpezlivá a neustále dieťaťu opakovať, že sa kaká do záchodíka alebo na nočník.

Iné deti však majú opačný problém. Do nohavíc sa nechcú pokakať za nič na svete, pretože to je pre nich niečo špinavé a škaredé, ale posediačky na záchode kakať nebudú. Je to skôr psychická záležitosť, ktorú treba odblokovať. Určiť si presný režim, kedy skúsime dať dieťatko na záchod vykakať. Dieťa bude samozrejme kričať, plakať a nástojčivo trvať na tom, že sa mu kakať nechce a vtedy to netreba tiež siliť, ale pripomínať a skúšať. Dieťa, keď chce kakať, na chvíľku zostane stáť alebo sa ide niekde schovať, očervenie v tváričke, takže už presne vieme, čo sa bude ďalej diať. Vtedy je tá najvhodnejšia doba posadiť ho na záchod, alebo na nočník. Postupne si zvykne a tento svoj „problém“ bude považovať za niečo úplne normálne, čo patrí k bežnému životu.

Niekedy býva hlavným dôvodom aj to, že sa dieťatko proste nemôže vykakať. Vtedy treba upraviť stravu, zvýšiť pitný režim. Obohatiť jedálniček o vlákninu, veľa zeleniny a ovocia. To by malo upraviť stolicu natoľko, že dieťa nemá problém vykakať sa a báť sa akejkoľvek bolesti, ktorú mohlo pri tom zažiť.

Toto je veľmi náročné pre matku, treba k tomu strašne veľa porozumenia, lásky, trpezlivosti, pochopiť svoje dieťatko a pomôcť mu.

Odučiť dieťatko od plienok je síce namáhavé, ale jeho zvládnutie je ďalším veľkým krokom tohto malého človiečika k samostatnosti. Je to však i veľkým pokrokom pre matku, ktorá svojou obetavosťou a láskou chce pre svojho drobca len to najlepšie na celom svete a preto je na každú vec, ktorú toto malé zlatko zvládne, nesmierne pyšná. Poznáte to dobre, pravda??

 

Zlý text
Dobrý text

Ďalšie články na ukulele.sk

Ako uskladniť odstriekané materské mliečko?

Vysnívané dieťa alebo ako sa nezblázniť

Ktoré športy sú dôležité pre malé deti?

Viete ako podať prvú pomoc?

Rozprávka, ktorá sa prihovára všetkým s problémom nočného pocikávania