Portál pre mamičky a ich detičky
- František Stacho

Ako účinne zbaviť dieťa rozčuľovania? Skúste tieto metódy, ktoré naozaj fungujú!

subpage-img

Dieťa, ktoré sa nerozčuľuje, neexistuje. So situáciou, kedy rozgurážený potomok dupe, kričí a tlčie pästičkami, sa musel niekedy vyrovnať snáď každý rodič. Nie všetci to však zvládnu.

Veľa rodičov radšej ustúpi, než by ten rev ďalej počúvali. Iní na rozčuľovanie proste nereagujú a očakávajú, že to bez odozvy prestane dieťa baviť. Oboje je ale zle!

Detské zlostenia okolo tretieho roku veku býva medzníkom, kedy rodičia výchovu viacmenej vzdajú. A to je chyba, pretože práve tieto situácie vyžadujú nastavenie hraníc komunikácie, ktoré dieťa bude rešpektovať. Dieťa je potrebuje, aby prospievalo. Keď mu ich neposkytnete, utopí sa v bezbrehej voľnosti a stratí reálny odhad dôležitosti seba samého vo vzťahu k ostatným. Tí totiž na rozdiel od príliš milujúcej mamičky nebudú jeho zväčšené ego považovať za roztomilé, ale za neznesiteľné.

Voľná ​​výchova? Zabudnite!

Jej dôsledkom sú na seba sústredení "nevychovanci", ktorí nemajú úctu k nikomu a ničomu okrem seba samých. Ako sa tomu vyhnúť? Už sme to naznačili vyššie: Rozhodne neignorovať! Dieťa by malo vedieť, že sa rozčuľovanie vymyká bežným normám a že nebude tolerované. Rodičia musia v tejto situácii uplatniť svoju autoritu a jednoznačne dať najavo nesúhlas s jeho správaním. Ak to nebude stačiť, mal by nasledovať trest.

Pozor, tým však nemáme na mysli bitie! Rany a nadávky slúžia na odreagovanie rodičovského pretlaku, vo výchove dieťaťa narobia ďaleko viac škody ako úžitku. Cieľom nie je zlomiť detskú psychiku, ale naučiť ju hľadať a prijímať kompromisy, ktoré bude v dospelosti nevyhnutne potrebovať pre život medzi ostatnými ľuďmi. Ako na to? Ponúkame dve osvedčené metódy.

Metóda č. 1: Nastavte zrkadlo!

Kým je dieťa malé, okolie slúži jeho potrebám. Nechápe preto, a ani nemôže, že sa musí časom v niečom podriadiť. Cudzie emócie sú pre neho len ťažko oznamovateľné, dieťa si ich skrátka musí prežiť.

A práve to je zmyslom metódy zrkadlenie: Nechať ho, aby zažilo, ako sa cíti mama, keď sa dieťa hnevá. Máte doma malého "čertíka"? Využite chvíle, keď niečo odmietne - a začnite sa hnevať vy! Vlastne si to môžete celkom pekne užiť, kedy ste sa naposledy mohli len tak nahnevane váľať a tĺcť päsťami o zem? laugh

Funguje to skvele. Zaskočené dieťa sa zrazu v správaní dospelého vidí a býva to pre neho zvyčajne veľmi nepríjemné. Nesmiete však zabudnúť na dôležitú vec - až sa "upokojíte", zdôraznite dieťaťu, že ste to urobili schválne, aby videlo, ako je to škaredé. Inak v ňom utvrdíte pocit, že zlostenia je bežnou normou komunikácie!

Metóda č. 2: Konajte s chladnou hlavou

Nemáte herecké vlohy a pripadali by ste si ako blázni? Alebo ste zrovna vonku na nákupe a váľať sa v samoobsluhe fakt netúžite? Ponúkame vám ďaleko lepšiu cestu: Reagujte - ale v pokoji. Stanovte hranice, z ktorých neústupíte. "Je to celkom jednoduché," tvrdí pražská psychologička Vlasta Svobodová.

"Strážila som pri vode trojročnú dcérku kamarátky. Bola už zmrznutá ako drozd, ale trvala na tom, že chce do vody. Zase pôjdeš, až sa trochu zahreješ - vysvetľovala som. Márne, nasledoval strašný rev: Ja chcem do vody! Ja chcem teraz hneď! Keď sa tam vydala, v kľude som ju vrátila späť na deku. Kričala a kopala od zlosti a ja som ju pozorne bez mihnutia oka sledovala, ale nereagovala som. ale ja plačem! upozornila ma nahnevane dievčatko. ja viem, tiež si strašne škaredá, keď sa tak hneváš, vrátila som jej to. Ešte párkrát sa to opakovalo - a bol pokoj, "popisuje psychologička.

Tak čo, dokázali by ste to tiež? Alebo by ste radšej ustúpili? Alebo je pre vás cestou pohlavok v pravú chvíľu? O tom všetkom môžete diskutovať pod článkom.

 

Zlý text
Dobrý text

Ďalšie články na ukulele.sk

Dieťa nechce chodiť do školy. Niekedy plače, hnevá sa, má pocit, že mu nič nejde...

Recept na rýchly hrnčekový koláč

Máte doma ľaváka?

Rady pre rodičov do slnečných dní. Čo robiť, aby sme deti chránili pred slnkom?

Kvasinky, ako na ne?