Čo sa stane, keď počas 14 dní ani raz nezakričíte na svoje dieťa? Budete prekvapení!

Podľa prieskumu, ak často zvyšujete hlas na Vaše dieťa, bude následne agresívne, stiahnuté a neisté. A ani pre rodičov to nie je veľmi dobré, lebo to akurát stupňuje stres, čo zhoršuje celkové vzťahy v rodine. Predvídateľne, v určitom okamihu svojho života, si každý dospelý kladie otázku: „Je možné komunikovať so svojím dieťaťom za rovnakých podmienok bez akéhokoľvek revu a hnevu?“

Opäť som sa bičovala za večernú hádku, ktorú som mala so štvorročným synom Michalom, keď som si uvedomila, že som nemala v pláne na neho zvýšiť hlas. Je to šikovný, nezávislý chlapec a som si istá, že s ním môžem komunikovať spôsobom, ktorý nepovedie k žiadnym sporom, či urážkam.

Takže vyzbrojená radami psychológov som sa pevne rozhodla kontrolovať svoj temperament a spísať všetko, čo sa stalo počas dvoch týždňov. A našťastie pre Vás sa s Vami podelím o to, čo sa stalo a čím sme si obaja museli prejsť.

Existuje veľa rád o rodičovstve a zvládaní hnevu, takže som sa okamžite rozhodla odmietnuť tie banálne, ktoré hovoria veci ako „Pustite svoj hnev“, alebo „Predstavte si, že ste v pozícii dieťaťa.“ Snažila som sa vybrať iba tie, ktoré by mohli byť okamžite použité v praxi.

Nakoniec som sa rozhodla riadiť nasledujúcimi odporúčaniami!

Nechajte svoje dieťa, aby posúdilo Váš pokrok tým, že Vám bude dávať samolepky na „odmeňovaciu“ kartičku, aby samo dokázalo vnímať a oceniť, či ste sa k nemu správali s rešpektom.

• Vytvorte si graf hnevu, kde si zapisujte čas, po ktorý kričíte na svoje dieťa, rovnako ako dôvody, prečo strácate kontrolu nad svojím hnevom.
• Ak naozaj chcete kričať, šeptajte namiesto toho.
• Ak máte pocit, že sa chystáte kričať, počkajte 10 sekúnd, než začnete znovu hovoriť.
• Dávajte pozor na signály svojho hnevu, ako sú zovreté päste, škrípanie zubov a horúce záblesky. Akonáhle si ich budete vedomí, vždy počkajte, než sa budete cítiť normálne.
• Namiesto toho, aby ste kričali, skúste tlieskať rukami. Znie to divne, ale ide o jednoduchú a efektívnu metódu.
• Nastavila som si pravidlo nenahradzovať krik rovnako negatívnymi alternatívami, ako sú napr. hrozby.
• Rozhodla som sa začať nie v pondelok, ale vo štvrtok, aby som vylúčila nebezpečenstvo nekonečného odkladu.

1. Deň

Všetko prebiehalo hladko. Bola som nadšená príchodom zmien, s radosťou som sledovala moje správanie a za celý čas som nezvýšila svoj hlas. Ale ako som mohla očakávať, všetko nebolo tak jednoduché.

2. Deň

Michael si všimol pripomenutie na mojej ruke a spýtal sa, či by mohol mať tiež jedno. „Pre mňa, aby som ťa neťahal za uši,“ povedal. Jedno som mu nakreslila. Keď syn bojoval, aby neťahal svojho otca za uši v noci, začal plakať a trel si ruku: „Prečo som s tým súhlasil? Prečo som s tým prišiel? Prečo som do toho išiel?“ Počúvala som tieto výkriky, keď som sa snažila zostať pokojná, a pokladala som si rovnaké otázky.

3. a 4. Deň

Systém hodnotenia môjho správania pre nás nefungoval. Zjavne je to určené pre staršie deti. Michael sa ani nesnažil porozumieť podstate hodnotenia, len sa mu páčilo, že môže lepiť samolepky.

5. Deň

Nastali ťažkosti. Michael si začal dovoľovať oveľa viac bezduchého kňučania. Musela som zaviesť nové pravidlo: „Budem pokračovať v potláčaní kriku, keď budeš so mnou držať krok a upustíš od toho kňučania.“ Fungovalo to. Začal sa učiť, ako pokojne hovoriť svoje požiadavky a sťažnosti, ktoré mal vo zvyku oznamovať tuhým, piskľavým a nešťastným tónom. Bol naraz tiež viac vnímavý k požiadavkám, ktoré prezentoval pokojným postojom (napríklad zozbieranie hračiek po tom, čo mu to bolo iba raz prikázané, aby tak urobil).

6. Deň

Michael ma začal podpichovať. Urobil neporiadok a okamžite mi začal počítať do 10. Zo začiatku to bolo smiešne, ale potom ma to začalo dráždiť. Požiadala som ho, aby to znovu nerobil. Poslúchol. Ale z nejakého dôvodu som prestala používať túto metódu.

7. Deň

7. deň som si všimla, že v našom živote je oveľa menej hnevu, kriku a kvílenia. Zakaždým, keď som zdvihla svoj hlas, hlasno som vyslovovala jeho meno. Čoskoro to bolo nahradené tlieskaním.

8. Deň

Prvý vážny problém nastal v tento deň. Michael priniesol domáce úlohy. Sedela som s ním pripravená byť dobrá matka, ktorá zostane pokojná, ale nakoniec som bola psychicky nevyvážená dáma s trasúcimi sa rukami. Čo môžem povedať, detské učebnice nie sú pre slabé srdce!

9. Deň

Ten deň som cítila ľútosť, čo viedlo k tomu, že som zostala dlho hore. 9. deň som sa tak prebudila nesvoja, vďaka čomu bolo ťažšie správať sa milo.

10. Deň

Tento deň bol začiatkom dní bez výkriku! Dokonca aj môj manžel, ktorý bol príliš zaneprázdnený, aby sledoval, čo sa deje, povedal, že zmeny správania nášho dieťaťa sú viditeľné voľným okom.

11. Deň

Môj syn sa naučil viesť dialóg (neochotne) a začal súhlasiť s kompromismi. Tiež sa pokúšal žiadať o to, čo chcel, pravidelne klásť otázky ako: „Nevadí Vám, keď zapnem klimatizáciu?“ Bola som ohromená jeho nebývalým nadšením.

12. Deň

Iba v tento deň som nakoniec využila rady o nahradení kriku šepotom. Snažila som sa Michaelovi vysvetliť, prečo nie je v poriadku povedať cudzím, že smrdia, ale hral sa pritom so svojím autíčkom, bez toho, aby mi venoval nejakú pozornosť.

V minulosti by som začala kričať, aby som si získala jeho pozornosť. Ale tentoraz som stlmila svoj hlas na minimum a zašepkala mu do ucha. Bolo to oveľa účinnejšie ako krik, pretože sa okamžite zapojil do rozhovoru a položil niekoľko otázok, ako komunikovať s cudzími ľuďmi. Odvtedy tieto nepríjemné situácie prestali existovať.

13. Deň

Pri príprave na vyhodnotenie konečných výsledkov som opäť stratila nervy. Michael odmietol jazdiť na bicykli, hoci ma prosil mesiac, aby som mu ho kúpila. Bolo to tak divné a nepochopiteľné, že som začala kričať.

Potom, napriek pocitu ľútosti, som dlho nedokázala prestať cítiť hnev. Myslím, že niekedy aj v materstve je životne dôležité delegovať právomoci. Akonáhle ten nápad vzbudil vo mne šelmu, nechala som svojho syna diskutovať o situácii so svojím otcom a odstránila moju osobu z ďalšej diskusie.

14. Deň

Zdá sa, že skúsenosť bola kvôli dvom poruchám neúspešná, ale verím, že to bol úspech. Aspoň som si dokázala objasniť niektoré dôležité momenty pre seba samu.

K téme

Signály, že vašemu telu chýba železo

Keď každý deň zjete dva banány, uvidíte čo sa stane s vašim telom