Portál pre mamičky a ich detičky
- Červený nos

Každý má v sebe X- faktor

subpage-img

Volám sa Henrieta Rabová, som herečka a zdravotná klaunka. V nemocnici ma poznajú ako sestričku Mandľu a aj keby sa to mohlo zdať,  nie som bláznivá fanúšička speváckych súťaží, ale predovšetkým verím v liečivú silu pozitívneho myslenia a úsmevu. A toto je jeden z príbehov, ktoré zažívam ako „sestrička s červeným nosom“.

Anninu izbu sme si nechali ako poslednú a pred vchodom do jej izby nás stretol pán primár, no povedal, aby sme asi radšej pacientku nenavštívili. Hovoril o jej chorobe, že dostala silné lieky a asi nás ani nebude vnímať. Preto sme zostali najskôr len medzi dverami...

Annina mamička nás však privítala s veľkým úsmevom a jemne sa prihovorila Anne, že má návštevu. Desaťročná Anička ležala na boku, oči mala otvorené, ale jej tvárička bola bez výrazu, nerozprávala a najprv na nás ani nepozrela. Nuž, podala som svoju ruku mamičke, predstavila sa, môj kolega, doktor Špenát, takisto. Priestor medzi zárubňou bol mierne tesný, takže som stavila na slová ... veď slová hýbu svetom. Ja, Mandľa, som vysvetlila, že veľmi túžim ísť do telky, to je môj veľký sen  a práve  preto sme prišli za Annou, aby práve ona posúdila, či mám šancu, lebo ešte nikdy som nespievala pred porotou. Takú trému som mala, že aj pesničku som zabudla a v tom okamihu som sa tak zasnila až som zaspala. Špenát s pípatkom ma ale zobudil ... a bola som veru prekvapená, že pískam. Špenát však povedal, že to preto, lebo „je vo mne X – faktor!“

Nepískala som však len ja, ale aj mamička. Veľmi som sa potešila, lebo to znamenalo, že nemusím vystupovať sama. Mamička povedala, že radšej Anna, lebo ona vie hrať na klavíri, ale nakoniec koncertovala predsa mamička s rytmickým vajíčkom. „No skvelé, máme teda kapelu!“ Zaspievali sme si veselé pesničky a po koncerte sme sa Aničky spýtali, koľko bodov by nám dala ona.

Veľmi pomaličky si zdvihla jej krehké a predtým nehybné prsty na obidvoch rukách a s pohybom rúk pohli sa i kútiky jej úst. Úsmev - bol to krásny moment. :) Bola som veľmi šťastná a ďakovala Anne, veď ešte nikdy od nikoho som nedostala 10 bodov.

Nebol to len Annin úsmev a nečakaný pohyb rúčok, ale aj milé slová, ktoré nám prišli na náš červenonosý e- mail: "Chcem sa poďakovať za návštevu zdravotných klaunov v nemocnici v Nových Zámkoch a rozveselenie nielen malej Anny, ale všetkých detí na oddelení. Po dlhšom čase sa aj Anna konečne pousmiala. Verím, že ju klauni svojou návštevou povzbudili a pomohli jej v ďalšom zápase s chorobou. Ešte raz ďakujem a do Vašej ďalšej práce prajem veľa síl a rozosmiate tváričky detí."

...PRETOŽE SMIECH POMÁHA

 

Zlý text
Dobrý text

Ďalšie články na ukulele.sk

Krásny príbeh pre Vaše detičky: O obrovskom priateľstve

Ako zareaguje syn, keď si jeho ocino oholí vlasy a bradu?

Informácia o presiahnutí maximálneho limitu rezíduí pirimiphos methylu v dojčenskom pokrme

Viete čo o vás prezrádza deň narodenia? (1. časť)

Leto v liečebnom zariadení môže byť aj zábavné