Portál pre mamičky a ich detičky
-

Kde má zaspávať dieťatko - v postieľke, či v posteli?

subpage-img

Mnoho rodičov márne rieši túto otázku, ale hľadať odpoveď na ňu, je veľmi ťažká vec. Ešte pred narodením našej dcéry sme obehali snáď všetky obchody, aby sme zohnali tú najkrajšiu postieľku, v ktorej by sa nášmu pokladu čo najsladšie spinkalo. Podarilo sa, a k nej nesmel chýbať ani nádherný baldachýn a krásne obliečky. To sme však ešte netušili, že v nej ten malý čertík neprespí ani jednu noc.

Dnes ma viac ako dva roky a stále spí medzi nami. V postieľke tróni veľký plyšový psík, a tak je postieľka len zavádzajúcim doplnkom našej spálňovej zostavy.

Je to správne, aby spalo dieťa medzi rodičmi?

Mnoho ľudí, mnoho názorov. Faktom však je, že už naši prarodičia spávali viacerí spoločne v jednej posteli. Bola to vtedy úplná samozrejmosť a tak mohli byť deti v neustálom kontakte s matkou a cítili sa bezpečnejšie.

Dnes, v moderných rodinách, prevláda názor, že dieťa má byť čím skôr samostatnejšie. Pomerne skoro presúvame deti do svojich izbičiek a snažíme sa z nich vychovať samostatných jedincov, ktorí sa nedržia stále maminej sukne.

Je dokázané, že deti, ktoré spia s rodičmi, menej často plačú, pretože sú hneď upokojené. Taktiež dojčené deti a ich matky majú situáciu zjednodušenú. Často unavená mamička tak nemusí vstávať k svojmu dieťatku a nadojčiť ho. Ešte v polospánku mu ponúkne papať a ani dieťa sa nepreberie zo spánku ustavičným prenášaním do postieľky.

Bábätká sa v noci často budia. Spoločné spanie s maminou v jednej posteli je prevenciou vzniku syndrómu náhleho úmrtia. Mamička tak dokáže rýchlo zareagovať, pretože má svoje dieťa v tesnej blízkosti a počuje každé jeho nadýchnutie.

Dieťatko spí pokojne, lebo cíti svoju mamičku a mamička zase kľudnejšie, pretože má dieťatko vedľa seba a ostražito ho sleduje. Nemusí mať strach z toho, žeby sa niečo stalo, ak by bolo dieťa samé vo svojej izbe.

Ak vám však vadí nedostatok miesta, večne sa rozťahujúce dieťa a obavy, že môžete tomu malému stvoreniu nedopatrením nejako ublížiť, preložte si postieľku hneď vedľa postele tak, aby ste na dieťa dobre videli, a aby i ono cítilo, že je stále vo vašej blízkosti.

Keď ste sa však už zmierili s tým, že drobca z postele len tak ľahko nevyženiete, nemusíte sa báť, že by ste  mu v noci mohli ublížiť, buchnúť ho, priľahnúť alebo dokonca udusiť. Vaše podvedomie vám to nedovolí. Ak ovšem neholdujete alkoholu, alebo neužívate lieky, ktoré ovplyvňujú spánok.

Na čo si treba dávať pozor:

  • posteľ, v ktorej spávate, nesmie mať pri hlave alebo nohách žiadne medzipriestory, kde by si dieťa mohlo zaseknúť končatiny alebo hlavu
  • nepoužívajte hrubé a veľké paplóny, ktoré by dieťa mohli udusiť
  • okolo postele môžete poukladať vankúše, alebo mäkkú prikrývku, aby sa dieťa neudrelo, ak pri svojich nočných kotrmelcoch spadne z postele

Dieťatko rastie a posteľ je tesnejšia a tesnejšia. Staršiemu dieťaťu ľahšie vysvetlíte, že už je dosť veľké na to, aby spinkalo samé vo svojej izbičke. Môžete ho motivovať tým, že mu izbičku spríjemníte. Pekne vymaľovaná, zariadená, s obľúbenými rozprávkovými postavičkami na stenách, poteší každé dieťa. Pekné detské obliečky na posteli tiež prinútia dieťa schúliť sa do nich a máte vyhraté, ak v nich vydrží celú noc. Plyšová hračka robí deťom často toho najlepšieho kamaráta a ak mu pošepkáte, že malý medvedík bude dávať celú noc pozor a ochraňovať ho, aby sa mu nič nestalo, zrazu bude drobec pokojnejší a bude sa cítiť bezpečnejšie.

Pri zaspávaní seďte pri svojom dieťatku, alebo mu čítajte rozprávku, až pokiaľ nezatvorí svoje unavené očká a neponorí sa do sladkého spánku.

Deti sa najviac boja tmy, preto im pokojne nechajte zažatú nočnú lampu aj celú noc. Síce účet za elektrinu vás asi moc nepoteší, ale čo by ste pre spokojnosť vašej ratolesti neurobili.

Ak však nepomôže ani toto všetko a drobec sa predsa len budí s plačom, uteká k vám do postele a tú svoju nechce ani len vidieť, vedzte, že sa to časom upraví. Berte to s trpezlivosťou, zbytočne seba i jeho nestresujte, ešte asi nedozrel ten správny čas. Kľudne si ho uložte vedľa seba.

Možno sa okolie na vás pozerá ako na neschopnú matku, ktorá si so svojim dieťaťom nevie dať rady, alebo na vás smutne pozerá prázdna postieľka plná hračiek...

Jedno je však isté. Vaše dieťa vás potrebuje neustále, potrebuje vašu blízkosť, vaše pohladenie. To je to najhlavnejšie, malý anjelik, ktorý si opiera hlávku o vašu hruď a spokojne oddychuje. Takto sa predsa cíti najbezpečnejšie a to, že ste pre neho tým najdôležitejším človekom, je veľmi krásny pocit. Vychutnávajte si ho.

Robte tak, aby to bolo príjemné vám i vášmu dieťatku, vtedy to je správne rozhodnutie a nemusíte trpieť výčitkami, že niečo robíte nesprávne.

V postieľke, či v posteli? Usmiate dieťatko ráno je predsa vašou odpoveďou.

Ilustračné foto: sxc.hu

 

Zlý text
Dobrý text

Ďalšie články na ukulele.sk

Napätie vrcholí, už len mesiac do vysvedčenia! Ako zabrániť strachu dieťaťa a stresu rodičov?

Rodičia, čítate si s deťmi?

Rodina v znamení vodnára a rýb

Obed alá mäsko na víne

3 super tipy na darčeky pre dobrú priateľku