Leto a črevné ochorenia

reklama:

V období letných dovoleniek, detských táborov a pobytov pri vode sa zvyšuje riziko črevných ochorení. Nechutenstvo, zvracanie, bolesti brucha a hnačka, niekedy navyše aj zvýšená teplota sú príznaky ochorenia tráviaceho ústrojenstva – žalúdka a čriev. Na príčine môže byť niektorá z radu tzv. alimentárnych nákaz. Ich pôvodcovia sú rôzne mikroorganizmy, ktoré sa do ľudského organizmu dostávajú najmä potravinami.

Do potravín sa dostávajú zvonka, a to:

znečistenými rukami alebo výlučkami z hrdla a z nosa chorej osoby, ktorá jedlo pripravuje, znečisteným riadom, príborom, závadnou pitnou vodou,
surovinou na prípravu jedla – mäsom, mliekom chorých zvierat, vajcami.
sprostredkovateľom prenosu môže byť aj rôzny hmyz – muchy a komáre

Takto sa väčšinou prenáša brušný týfus, dyzentéria, salmonelózy, kampylobakteriózy, žltačka.

Úspech boja proti alimentárnym nákazám, ich šíreniu sa, závisí predovšetkým od zdravotnej uvedomelosti ľudí, od dodržiavania hygienických zásad. A preto dbajte o

osobnú hygienu, najmä čistotu rúk aj odevu pri príprave jedla aj pri stolovaní;
hygienu prostredia pri príprave jedla; čistotu kuchyne, vrátane ochrany potravín proti muchám a inému hmyzu a správneho umývania riadu, príborov v teplej vode, najlepšie tečúcej s pridaním vhodného čistiaceho prostriedku;
zdravotná nezávadnosť potravinových surovín – pozor na mäso z domácich zakáľačiek a iných domácich zdrojov – vrátane správneho skladovania surovín v chlade a správnej technológie prípravy; najmä suroviny živočíšneho pôvodu (mäso, mlieko) treba tepelne riadne spracovať. Nezabúdajte, že kvalitu znižuje dlhé skladovanie a opakované prihrievanie hotového jedla.

Desatoro „zlatých pravidiel“ Svetovej zdravotníckej organizácie k ochrane pred črevnými nákazami:

Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia.
Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C.
Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
Umývanie rúk je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.

Zdroj: ÚVZ SR, www.uvzsr.sk

reklama:

Zdieľať