Nechápal prečo bolo v sirotinci úplné ticho. Keď mu zdravotná sestra povedala pravdu, začal plakať ..

Všetky deti po celom svete si zaslúžia lásku a nehu. Sú to najkrehkejšie stvorenia a mali by sme sa k nim tak správať. Matka je pre nich najdôležitejším človekom na svete a ak im ona nevie lásku dať, dieťa svojím spôsobom vnútorne trpí. Sú deti, ktoré matku nikdy nepoznali.

Deti, ktorým city, láska, pozornosť a starostlivosť chýba, vyrastajú v strachu a sami proti vonkajšiemu svetu. Musia si tak vybudovať dôveru sami k sebe, pretože sa boja veriť niekomu inému. Preto tu mala byť ich matka.

V jednom zo sirotincov v zahraničí došlo k pozoruhodnému bríbehu, kam keď prídete, tak ihneď pochopíte, ako sú deti závislé na tom, kto a ako sa k ním chová. Ide hlavne o dospelé osoby, ktoré sú v sirotincoch s deťmi v kontakte.

Tí, ktorí sa zaujímajú o charitu a iné dobročinné akcie, tak do sirotincov prinesú čo treba a zas odídu. Ale sú aj takí, ktorí s deťmi trávia mimo iného aj veľa času, snažia sa s nimi komunikovať alebo si spoločne zahrať nejaké hry. Bohužiaľ vždy len na kratšiu dobu, a tak sú deti nútené si vystačiť v detských domovoch sami alebo s vychovávateľkami.

Čo sa týka malých bábätiek, u nich sú návštevy úplne minimálne. Keďže nevedia hovoriť, ľudia s nimi netrávia toľko času ako s deťmi, s ktorými už je možnosť nadviazať nejaký ten rozhovor.

V tomto prípade prišiel jeden deň muž do sirotinca a snažil sa navštíviť oddelenie s detičkami. Bolo tu asi 100 postieľok, ale neuveritelné ticho. Toto absolútne ticho ho vyviedlo z miery, pretože bábätká nevydali ani hláska. Niektoré spali a iné sa jednoducho pozerali a mlčali. Pre niekoho, kto tento sirotinec navštívil prvýkrát, bolo toto ticho naozaj neprirodzené.

Zdravotná sestra mu vysvetlila, že keď sa k nim bábätka dostanú, spočiatku veľa plačú, ale po niekoľkých hodinách, dňoch a týždňoch začínajú prestávať

a sú naozaj tiché. Asi z toho dôvodu, akoby vedeli, že k ním nikto nepríde.

Plač sa totiž prejavuje vo väčšine prípadov len u človeka. U dospelých sa plač prejavuje ako dôsledok dlhotrvajúceho nervového napätia. Deti zas slzami reagujú na bolesť. Deti v detských domovoch sa od plaču nejako odnaučili, pretože majú niekde v podvedomí, že na neho rovnako nikto neodpovie.

K téme

Brať sa, nebrať sa… A kto o svadbu stojí viac: ženy, alebo muži? Najviac asi ich deti!

Viete, s ktorými ženami je podľa horoskopu ťažké vyjsť? My to vieme!