Rodičia, na svoje deti nekričte. Dá sa to aj inak

Pokiaľ sa vaše deti správajú zle, sú hrubé, agresívne, hubaté, či jednoducho neznesú odpor ani zo strany kamarátov, ani zo strany starých rodičov a rodičov, potom ste niekde urobili chybu. Základným znakom správnej výchovy je rešpekt pred rodičmi a slušná a priateľská komunikácia. Ruku na srdce, urobili ste niekde chybu? Ak áno, nevešajte hlavu, všetko sa dá napraviť!

Dobrá rada nad zlato. Pokiaľ nechcete, aby sa z vášho dieťaťa neskôr stal hrubý, alebo naopak príliš mäkký človek, nekričte. Veci sa dajú povedať aj dôrazne a viac ako krikom dosiahnete dialógom. Nie je to jednoduché, najmä ak máte doma už vyrastajúceho malého despotu, ktorý si myslí, že si môže dovoliť všetko. Bohužiaľ aj k vám. Ale trpezlivosť ruže prináša a pokiaľ nebudete kričať vy, pochopí, že v slušnej komunikácii sa niečo také nevyskytuje.

Ak ste sa dostali do situácie, kedy je krik, priamo rev doslova nevyhnutný, skúste to predýchať, napočítajte do 10 a prejdite do druhého extrému, ktorým je ticho. Doprajte si čas na premýšľanie a aj keby to malo trvať dlhšie ako niekoľko minút, dobre si rozmyslite, čo poviete a urobíte. Vaša agresia sa totiž absorbuje do dieťaťa a zapamätá si ju ako adekvátnu reakciu. Nehovorte s dieťaťom ako so seberovným, musí vedieť, že autorita ste tu vy. Ale krikom nedosiahnete nič iné ako odpor z druhej strany, prejavený alebo skrytý.

Deti sú zrkadlom svojich rodičov, či sa nám to páči alebo nie. Pokiaľ ste si uvedomili svoje chyby vo výchove, ktoré sú vo veľkej miere hlavne v komunikácii, príliš neskoro, neurobíte už nič. Môžete len sledovať, ako sa váš syn alebo dcéra vybijú na vlastnom dieťati a až vtedy uvidíte, že to nebolo úplne na nič. Krik má len dva účinky do budúcnosti a tým je len ďalší krik, alebo uzavretie sa do seba a nepriebojnosť, pocity menejcennosti, či nedocenenie vlastnej hodnoty.

Vzájomné porozumenie je kľúč k úspechu. Aj keď s vami váš dospievajúci potomok nesúhlasí v názoroch, je dôležité, aby vás dokázal rešpektovať a toho istého sa dočkal aj od vás. Je to o každodennej komunikácii o tom, čo bude na večeru, o tom, či pes patrí do domu, alebo nie, o tom, prečo je dôležité upratať si po sebe posteľ, atď.

Ak budete svojmu dieťaťu odmalička všetko vysvetľovať, nájde vo vás partnera na diskusie a človeka, ktorého bude prirodzene rešpektovať, aj keď sa vaše názory za niekoľko rokov môžu začať rozchádzať. Počúvajte vy jeho a bude počúvať aj on vás. Vysvetľujte vy jemu a aj on bude vysvetľovať vám. Kričte vy na neho, a aj on bude raz kričať. Na vás alebo na svoje deti. Je to jednoducho pravidlo.

Na to, aby vznikla diskusia, musí byť aj priestor. Pokiaľ so svojim dieťaťom nebudete tráviť dosť času, potom sa nedivte, keď po pätnástich rokoch zistíte, že si nemáte čo povedať. Čítajte mu knižky, choďte spolu do divadla, do kina, von do prírody. Proste sa mu venujte a dajte mu pocit, že vám čas strávený s ním stojí za všetky drobné. Má to neuveriteľne pozitívny vplyv a stanú sa z vás priatelia na život a na smrť. S peknými spomienkami prichádza aj prirodzený rešpekt.

Pokiaľ sa vaše dieťa spýta na niečo, čo vám nie je príjemné, odpovedajte mu. Pokiaľ sa donekonečna pýta na nezmysly, aj vtedy mu odpovedajte. Je dôležité nedať mu pocítiť, že vás jeho otázky obťažujú. Neskôr si môže začať o sebe myslieť, že je hlupák a to o to skôr, pokiaľ sa budete jeho otázkam smiať a odbíjať ich ignorovaním alebo mávnutím ruky a nedokonalou odpoveďou. Snažte sa byť pre vaše dieťa vždy stopercentný.

Aby z vášho dieťaťa vyrástla silná osobnosť vedomá si svojej hodnoty, pripravte ho na to, že život nie je bez starostí. Nechráňte ho pred smrťou blízkych, pred chorobou starých rodičov, či inými rodinnými problémami. Dieťa nemá žiť v ideálnom svete bez starostí, pretože raz s nimi bude aj tak konfrontovaný. Pokiaľ mu to neumožníte okúsiť ešte v detstve, keď sa s vecami vysporiadava ľahším spôsobom a zároveň má pri sebe stále dostatok ľudí, o ktorých sa môže oprieť, v dospelosti ho môžu také veci zlomiť.

To, ako budete vaše dieťa vychovávať, je iba na vás. Pokiaľ sa však vynasnažíte, môže byť vaše dieťa pýchou. A tá nesúvisí s vysokou školou, vzdelaním, ani materiálnym zabezpečením. Súvisí s tým, aký človek a aký charakter z vášho dieťaťa vyrastie.

K téme

Toto sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri výchove svojich detí. Ako ubližujeme svojim deťom?

Ako odhaliť hypochondra? Všímajte si tieto signály!