Samostatné dieťa vs. samostatný rodič

reklama:

Čas letí ako splašený. Pred chvíľou to ešte boli drobci, maličké bábätká, ktoré ste mali na očiach takmer 24 hodín. Onedlho však pôjdu do škôlky a vy neviete čo si počnete? Sú však aj iné situácie, ktoré otestujú vašu schopnosť byť samostatnými rodičmi a mať rovnako samostatné deti.

Už prakticky od narodenia by sme mali viesť dieťatko k samostatnosti. Samozrejme, že v každom veku znamená samostatnosť niečo iné. Určujeme im rituály pri papaní, obliekaní, spaní či hraní a oni tak vedia, čo príde v určitú hodinu či v určitú časť dňa a ako za sebou veci nasledujú. Takýmto spôsobom tvoríme režim dňa. Za rituál sa napríklad považuje postupnosť pri uspávaní. Najprv sa napapáme, potom okúpeme, umyjeme zúbky, oblečieme pyžamko, prečítame rozprávku a ideme spinkať. Je veľmi dôležité vytvoriť tieto návyky, ktoré sú základom pre zapamätanie si jednotlivých krokov a vďaka nim každý z nás vie, že po večeri, kúpeli a prezlečení sa do pyžama prichádza spánok.

V období medzi 2-3 rokom, kedy sa začína vyvíjať osobnosť dieťaťa, by sme mal dávať našim ratolestiam na výber z viacerých možností. Úplne postačia dve možnosti, no dieťa by malo byť aj takýmto spôsobom vedené k samostatnému rozhodovaniu sa. Na výber môže dostať pri obliekaní, jedle či pri výbere voľno časovej aktivity a hier.

V období medzi 3-4 rokom dieťa môžeme viesť k samostatnému papaniu, k upratovaniu hračiek či k čiastočnému obliekaniu sa. Je zrejmé, že sa 3 ročné dieťatko nebude celkom vedieť samo obliecť, ale aj malý pokrok je pokrokom. Stačí, ak si sám oblečie tričko alebo ponožky. V tomto veku ho tiež učíme samostatnosti v hygiene. 4 ročná ratolesť by už mala vedieť, že sa treba sprchovať či kúpať každý deň, že zúbky si umývame vždy ráno a večer alebo že každý deň si obliekame čistú spodnú bielizeň. Je úplne jasné, že tieto kroky nezvládnu sami, no aspoň čiastočne to môžeme nechať na deti. Napríklad pri kúpaní sa môžu sami namydliť, avšak musíme dávať pozor, aby mydlo neskúšali olízať alebo aby sa im nedostalo do očí a pod.. Neskôr dieťatko nastupuje do škôlky a tam sa o neho starajú pani učiteľky. Samostatnosť však naberá na obrátkach, pretože je pol dňa medzi kamarátmi a samo si vyberie s čím sa bude hrať a s kým sa bude rozprávať, musí sa sám najesť.

V 5tom roku života prichádza obdobie viazania šnúrok. Je dôležitým prejavom samostatnosti každého dieťaťa, v tejto záležitosti sa musí spoľahnúť sám na seba.

Šesťroční už idú do školy. Je to obdobie, kedy má dieťa ďalšiu skúšku samostatnosti pred sebou. Niektoré ratolesti potrebujú odklad začiatku školskej dochádzky, pretože ešte nie sú pripravení.

Obdobie medzi 8-9 rokom začína byť obdobím voľno časových aktivít, krúžkov (ktoré si dieťa vyberá prirodzene viac-menej samo podľa záujmu). Rovnako je to aj s výberom kamarátov, nadväzovaním nových priateľstiev, samostatnosťou v učení (ktorá je samozrejme podporená rodičovským dohľadom a pomocou pri domácich úlohách). Práve v tomto období môže nastať aj prvý školský výlet, exkurzia, škola v prírode a pod. , kedy sa trochu obávame či to naše dieťa zvládne. Môžme sa báť, či nebude chodiť 10 dní v tých istých topánkach, v tom istom tričku, či si bude vedeť samé umyť zuby, to je prirodzené. Je dôležité si uvedomiť, že práve tento krok- pustiť ho niekam samé, by sme mali skôr či neskôr urobiť. Dieťa je pod dozorom učiteliek, má okolo seba kamarátov a teší sa na nové zážitky. Tento krok je skúškou nielen pre dieťa ale aj pre vás, rodičov. V dnešnej dobe majú mobilné telefóny už aj menšie deti, takže sa vám môže hlásiť aspoň raz denne. Rovnako však môžete fungovať aj v kontakte s pani učiteľkou, s ktorou sa vždy dá dohodnúť.

V tomto veku môžeme samostatnosť skúšať aj iným spôsobom. Napríklad necháme dieťa na prázdninách u starkých pár dní.

Od 10-13 rokov je vhodný čas, aby dieťa skúsilo samé cestovať autobusom, prípadne chodiť pešo do školy ( ak to máte blízko a sú vytvorené vhodné podmienky). Na začiatok ho môžete odprevadiť po areál školy a nechať ho samého/samú prejsť zostávajúci kúsok do školy. Postupne skracujte trasu, až sa dieťa celkom naučí cestu do školy naspamäť.

Ako motivácia môže slúžiť napríklad pochvala. Nemusí však vôbec ísť o formu sladkostí a podobných vecí. Občas je to možné, ale netreba pestovať zlé návyky na akési podplácanie a prejedanie sa sladkým. Celkom postačí milé slovo a očividná radosť vo vašom hlase, že vás teší ako pekne sa dieťa samé oblieklo, najedlo či učesalo.

Všetky naše rady majú len poradný charakter. Nie sú k ničomu zaväzujúce.

Foto: Pixabay.com

Autor: Katarína V.

reklama:

Zdieľať